POSTAVENIE DOPRAVY A ZASIELATEĽSTVA V LOGISTICKOM SYSTÉME
Prof. Ing. Jozef Královenský, PhD. – Prof. Ing. Jozef Gnap, PhD.
Funkciou dopravy je zabezpečiť fyzické premiestnenie vecí a osôb v priestore a čase. Toto samotné premiestnenie v priestore – z určitého miesta na iné miesto v určitom čase je produktom dopravy, t. j. preprava. Preprava je efekt, ktorý nemá hmotnú formu, nedá sa skladovať a je hneč spotrebovaná. Efekt dopravy spočíva v prekonaní priestoru (miesta) – je to prínos miesta a prekonanie času – prínos času.
Prínos prekonania miesta a času predstavuje hodnotu, ktorú pridala doprava svojmu produktu – t. j. premiestnením vecí a osôb z určitého miesta na iné miesto, v určitom čase. Tento dopravný proces, ako činnosť, musí byť realizovaný s cieľom uspokojenia zákazníka. Aby sme vyjadrili vzťah dopravy a logistiky, je nutné definovať logistiku.
V rozvinutej trhovej ekonomike neobstojí ani jeden podnikateľský subjekt v tvrdej konkurencii, ktorý nedokáže uspokojiť zákazníka dodaním správneho sortimentu výrobkov a služieb v správnom množstve, na správne miesto, v správnom stave, správne ekologicky a za správnu cenu. Naplnenie tohto podnikateľského cieľa zabezpečuje logistika.
„Logistika je interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá koordináciou, zosúladením prepojením a optimalizáciou toku surovín, materiálu, polovýrobkov, výrobkov a služieb, ale tiež tokov informácií a financií z hľadiska uspokojenia zákazníka za najnižšieho vynaloženia prostriedkov [2].“
Logistika nie je samoúčelná, ale je súčasťou podnikateľskej stratégie, a to ako koncepcia riadenia firmy, vychádzajúca od zákazníka a je tiež racionalizačným nástrojom.
Čo konkrétne znamená uplatnenie logistiky, aké výhody alebo prínosy má pre podnik?
Tým, že logistika dáva do súladu vecnú, priestorovú a časovú diferenciáciu výroby a spotreby, na jednej strane vedie k úspore nákladov, zníženiu stavu zásob, uvoľneniu kapitálu a tým k zvýšeniu hospodárnosti a zisku. Na druhej strane, čo je významnejšie pre trhovú ekonomiku, je logistika nástrojom pre získanie a udržanie zákazníka, pretože mu poskytuje výhody, čím firma, ktorá uplatňuje logistiku, získava vyššiu konkurenčnú schopnosť a má vyššiu trhovú výkonnosť. Ďalšie, čo logistika prináša, je zvýšenie podnikateľskej pružnosti a prispôsobivosti sa zmeneným podmienkam v oblasti nákupu a odbytu. Čiže ide o pružnosť a reakcie na zmeny.
Najdôležitejším cieľom podnikateľskej logistiky je spravidla zvýšenie alebo optimalizácia trhovej výkonnosti podnikov. To sa odráža v troch faktoroch: v kvalite produktu, cene za produkt a dodávateľskom servise.
Ďalšie ciele:
– zvýšenie podnikateľskej flexibility pri prispôsobení sa zmeneným podmienkam v oblasti nákupu a odbytu,
– vylúčenie konfliktu manažmentu medzi rôznymi logistickými oblasťami pomocou koordinovaných plánov.
Doprava v logistickom systéme má významné miesto, spoločnými prvkami je zabezpečenie spokojnosti zákazníka. Doprava je jednou z najpodstatnejších súčastí logistiky. V niektorých činnostiach dosahuje až 80 %-ný podiel.
Logistické činnosti
Logistika pozostáva z viacerých samostatných činností. Ak chápeme súbor logistických činností ako systém, vystupujú potom jednotlivé čiastkové logistické činnosti ako podsystémy podnikového alebo nadpodnikového logistického systému [4].
Druhy podnikovej logistiky
Štruktúra podnikovej logistiky predstavuje nasledovné oblasti (podsystémy):
a) základné logistiky
– nákupná (obstarávacia) logistika
– výrobná logistika
– distribučná logistika
b) prierezové logistiky
– dopravná logistika
– logistické informácie
– skladová logistika
Požiadavky logistiky na dopravu
Použitie logistiky vyvoláva tieto hlavné požiadavky na dopravu:
– maximálnu flexibilitu v kapacite a špecializácii
– čo najväčšie kombinačné možnosti a hladký prechod prepravných obalov, prostriedkov nakládky a pod. medzi rôznymi prepravnými systémami
– mnohostranná použiteľnosť dopravných prostriedkov
– čo najkratšia disponibilita, prípadne okamžitá prístupnosť (použiteľnosť) k vozidlám a predmetom prepravy.
Fungovanie dopravných systémov
Dopravný systém ako súhrn všetkých dopravných možností z technického a organizačného hľadiska musí zodpovedať kvalitnej premene potreby prepravy, ktorú vyvoláva logistika. Pritom rozhodujú viac ako inokedy nasledujúce kritériá výkonnosti dopravného systému v rámci logistických riešení problémov:
– mnohostrannosť
Mnoho dopravných foriem a spôsobov dopravy môže byť použité čo možno na každom stanovišti, aby to zodpovedalo diferencovanej technicko-organizačnej potrebe po individualizovaných dopravných výkonoch.
– spoľahlivosť
Tá sa vzťahuje na časové relácie – trvanie prepravy z domu do domu vrátane všetkých časov odbavenia a prekládky – a na dochvíľnosť (časovú presnosť).
– špecializácia
Dopravné prostriedky a obaly sú presne prispôsobené k vlastnostiam dopravy rôzneho tovaru, aby sa tým obmedzili rizikové faktory pri prekládke a skladovaní – optimálna je pritom kombinácia dopravná, prekládková a prepravné jednotky vo forme obalov.
– disponibilnosť
Dopravný prostriedok musí byť k dispozícii, keď je ho treba, a to vzhľadom na prepravu potrebnej prepravnej kapacity v žiadanej forme a vzhľadom na časovú disponibilnosť.
– schopnosť integrácie
Tá sa týka technicko-organizačnej kombinácie prepravných obalov s rôznymi sprievodcami, skladovými a prekládkovými facilitami a informačným systémom, ktorý je pomocou štandardizácie a normalizácie na národnej a medzinárodnej úrovni.
– kontrolovatelnosť
Celý priebeh prepravného procesu musí byť schopný riadenia a stráženia spôsobom Logistic-Controlling – permanentné informácie o stave prepravovaného objektu.
Dopravný prostriedok, ktorý je použitý na prepravu medzi jednotlivými stupňami výroby a nakoniec k poslednému odberateľovi, sa stal najdôležitejším systémovým komponentom v celkovom logistickom reťazci. Na nositeľa dopravy sú kladené vysoké kvalitatívne nároky preto, aby boli optimalizované toky tovaru, ktoré vznikajú pri obstarávaní, výrobe a odbyte.
Podmienky infraštruktúry
Logistika predpokladá veľkú kapacitu a vysokú kvalitu infraštruktúry dopravného systému. Pružné prispôsobenie sa budúcim dopravným potrebám znamená preto stále ďalšie investície do infraštruktúry dopravy. Rozšírenie a doplnky existujúceho systému diaľnic sú práve tak potrebné, ako nové trasy výkonných železničných úsekov, zriaďovanie terminálov s veľkými kapacitnými rezervami pre kombinovanú dopravu, odstraňovanie úzkych miest v systéme leteckej dopravy a pod..
Zvláštnou požiadavkou v oblasti infraštruktúry je výstavba informačných (komunikačných) sietí pre bezprostredné spojenie toku informácií medzi odosielateľmi, dopravcami a príjemcami. Nové informačné technológie však vyžadujú rozsiahle investície.
Chovanie dopravných podnikov
Pod pojmom dopravný podnik sa chápe dopravca alebo zasielateľ.
V rámci logistických systémov sa dopravné služby nevyčerpávajú len v jednotlivých prepravách, ktoré končia na rampe. Rozprestierajú sa Äżaleko viac v presne definovaných funkčných oblastiach. Dopravný podnik má:
– vyčleniť svoj výkon v závode do toku tovaru a materiálu od bežiaceho pásu až k predajnému regálu,
– spolupôsobiť pri vytváraní priesečníkov a
– prevziať rozsiahle poradné funkcie.
Pritom pribúda potreba kvalifikovaných logistických služieb. Podľa výskumu môžu v budúcnosti predstavovať logistické obchody až 50% celkových živnostenských prepravných výkonov [3].
Dopravné podniky, ktoré chcú byť integrované do moderného logistického systému potrebujú predovšetkým:
– schopnosť zaradenia
Musí sa individuálne vyrovnať s logistickými požiadavkami svojich zákazníkov v zasielateľstve – problémy zákazníkov je potrebné zistiť, pričom je zmysluplný tiež pohľad ku zákazníkovi vlastného zákazníka.
– schopnosť prispôsobenia
Musí prispôsobiť dopytu svoju ponuku cez integrované balíky výkonov individuálne cestou analýzy potrieb – vlastných, Často historicky vyrastajúci program výkonov je potrebné kriticky preskúmať a v prípade potreby upraviť.
– flexibilitu prispôsobenia
Musí v krátkej lehote dokázať individuálne reagovať na nové požiadavky a služby.
Vedľa individuálnej štruktúry výkonov ďalej vyžaduje logistika od dopravných podnikov:
– efektívnu štruktúru podniku
– organizačné opatrenia pre ponuku a vykonávanie integrovaných združených výkonov (tvorenie tímov, vyškolenie a ďalšie vzdelávanie rovnako ako motivácia spolupracovníkov na všetkých úrovniach a príslušné vybavenie hard- a softwarom a pod.) [1]
– výstavbu informačných sietí a obecne platných prepravných sietí (národných, medzinárodných )
– inovačné a finančné zaistenie činných investícií v skladových, prekládkových, dopravných a informačných systémoch a know-how spolupracovníkov
– dôkladnejšiu špecializáciu z hľadiska podnikov a odboru na jednej strane a dopravných služieb na strane druhej (výrazný podnikový a výkonový profil)
– ďalekosiahle ponuky „z jednej ruky“ pri paušálnych cenových systémoch
– rýchla pripravenosť ku kooperácii, k prevzatiu marketingových logistických funkcií.
Kooperácia je zvlášť potrebná. Jednotlivé dopravné podniky – nech sú akokoľvek veľké – budú sotva zodpovedať mnohotvárnosti požadovaných výkonov s optimálnou skladbou logistických postupov. Preto sa bude stále viac podnikov špecializovať na určité čiastkové služby, ktoré musia byť koordinované v mnohotvárnych koordinačných formách.
Týmto spôsobom majú tiež malé a stredné dopravné podniky šancu zaistiť si svoju flexibilitu miesto na ohraničených čiastkových trhoch s presnými kvalitatívnymi znakmi. Zasielatelia dávajú často prednosť stredným dopravným podnikom, u ktorých sa dajú očakávať prehľadné podnikové štruktúry a ktoré môžu splniť vysoké požiadavky na kvalitu a flexibilitu výkonov, orientovaných na výrobok, zákazníka, územie a vzťahy.
Záver.
Stratégie dopravcov, zasielateľov a prepravcov sú vzájomne spojené. Preprava ako výsledok dopravy a realizácia prepravnej požiadavky je integrálnou súčasťou logistickej stratégie. Dopravcovia musia chápať úlohu prepravy v rámci celkového systému zákazníka a dokázať sa zaradiť do tohto systému. Prepravcovia (zákazníci dopravy) tiež musia chápať, ako im dopravcovia napomáhajú uspokojovať zákaznícke potreby pri súčasnom dosiahnutí zisku. Efekty získané z dopravnej logistiky musia sa primeranou mierou rozdeliť medzi dopravcov a prepravcov. Tento prvok je nutne uplatniť aj pri kalkulácii ceny za prepravu, ktorá sa realizuje v logistickom systéme.
Literatúra
[1] KRÁLOVENSKÝ, J.: Postavenie dopravcu a zasielateľa v logistickom reťazci, Medzinárodná konferencia „Úloha zasielateľa v medzinárodnom obchode“ Zborník, Nitra 1998
[2] KRÁLOVENSKÝ, J.- GNAP, J.- MAJERČÁK, J. – ŠULGAN, M.: Postavenie dopravy v logistike, 1. vydanie, Žilinská univerzita v EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2001
[3] LAMBERT, D.M. – STOCK, J.R.- ELLRAM, L.M: Logistika, 1. vydanie, Computer Press, Praha 2000
[4] SCHULTE, CH.: Logistika, Victoria Publishing, Praha l994
[5] ŠTOFKOVÁ, J.: Logistika a zásobovanie. Práce a štúdie Fakulta PEDaS, ŽU, Žilina, 1999
[6] GNAP J., JELENEK P., KRÁLOVENSKÝ J., MAJERČÁK J., ŠULGAN M.: Logistika a nové úlohy pre zasielateľov ( k dispozícii na GS ZLZ SR )