zlzmain No Comments

Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy

 1.1  Doterajší priebeh (postup) 

V júni 2006 vydala Komisia Oznámenie o logistike nákladnej dopravy v Európe (COM (2006) 336)

Oznámenie a predloženie oblasti pre aktivity, v ktorých sa podporuje Dopravný snem z decembra 2006.  Európsky parlament zaujal pozitívne stanovisko v septembri 2007. Európsky ekonomický a sociálny výbor privítal krok Komisie.  

Témy predložené v tomto akčnom pláne sú založené na konzultáciách s treťou stranou.

 

  1. Kroky

 2.1.    E-prenos (e-freight) a Inteligentné dopravné systémy (ITS) 

Pokročilé informačné a komunikačné technológie (ICT) môžu výrazne prispieť ku komodalite zlepšením infraštruktúry, dopravy a fleet manažmentu, zjednodušiť sledovanie a hľadanie tovarov počas prepravy a zlepšiť spojenie medzi obchodom a administratívou. Avšak je potrebné prekonať množstvo prekážok v rozširovaní a využívanie ICT v nákladnej logistike, napr. nedostatočnú štandardizáciu pri vlastnej výmene (prenose) informácii a rozličné vybavenie účastníkov trhu pri využívaní ICT. Prekážkou tiež môžu byť zákonné úpravy a požiadavky. Navyše je potrebné brať v úvahu bezpečnosť dát a otázku súkromia.

 

Idea e-prenosu (e-freight) predstavuje víziu bezpapierového, elektronického toku informácii spojeného s fyzickým tokom tovarov pomocou bezpapierovej kanála vytvoreného ICT. To zahŕňa schopnosť sledovať a hľadať náklad počas jeho prepravy pri všetkých druhoch dopravy a automatický prenos súvisiacich informácii regulačné alebo obchodné ciele (zámery). Toto môže byť dosiahnuté praktickejšie a cenovo výhodnejšie s novými technológiami, ako sú RFID a využitím polohovacieho satelitného systému Galileo. Tovar by mal byť identifikovateľný a lokalizovaný bez ohľadu na použitý druh dopravy. Potrebné podmienka pre dosiahnutie tohto stavu je, že štandardy rozhraní v rámci rozličných druhov dopravy sú vhodne položené a je zaistená ich interoperabilita pri všetkých druhoch.  

 

Koncept e-prenos (e-freight) by mohol viesť v budúcnosti ku ,,internetu pre náklad´´,  kde by boli informácie dostupné bezpečne on-line, ako je v súčasnosti prípad ,,internetu pre ľudí´´. Jednou z charakteristík tohto systému je schopnosť prezrieť si a porovnať on-line informácie o službách poskytovaných prevádzkovateľmi nákladnej dopravy. Ďalšou je zjednodušenie administratívy. Skúsenosti ukazujú, že informačný systém pre spracovanie dát môže byť tiež použitý pre komunikáciu business to business.

 

Zavedenie systému pre výmenu informácii v námornej plavbe z lode na pobrežie, z pobrežia na loď a medzi všetkými zúčastnenými stranami používajúcimi služby ako SafeSea net, LRIT ( Long-rage identification and tracking/Diaľková identifikácia a sledovanie) a AIS (Automatic identification system) bude umožnená bezpečnejšia a vhodnejšia navigácia a tiež logistické činnosti a týmto spôsobom bude zlepšená integrácie námornej dopravy s inými druhmi dopravy (e-maritime).

 

Zavedenie systémov ako RIS (River information services), ERTMS (European rail traffic management system), TAP (Telematic Applications for rail freight) and VTMIS (Vessel traffic management and information system) svedčí o zlepšení v iných druhoch dopravy. Avšak  cestnej doprave je budovanie  ITS pre zlepšenie riadenia dopravy a infraštruktúry pomalé. Stratégie pre zavádzanie ITS , zahrňujúca špecifické požiadavky cestnej dopravy (ako napr. navigačné systémy, digitálne tachografy, systémy mýtneho) by značne prispievala k materiálnym zmenám v logistickom reťazci.

 

Komisia preto pripravuje väčšiu iniciatívu týkajúcu sa ITS v roku 2008, ktorá vytvorí detailné cestné mapy pre budovanie ITS v Európe a týmto tiež určí hlavné technologické aplikácie dôležité pre nákladnú logistiku.

 

E-prenos (e-freight) Spoločne s stakeholders vytvoriť mapy cestnej siete pre zavedenie e-prenosu, založené na idei ,,Internet pre náklady´´ a označiť problémové oblasti sú požadované akcie EU, ako napr. štandarizácia. 

Konečný termín: Označenie oblastní aktivít do 2009

 Zamerať sa na vytvorenie štandardov pre informačný tok na zabezpečenie integrácie a interoperability medzi jednotlivými druhmi dopravy na požadovanej úrovni a pripraviť otvorenú a silnú informačnú architektúru pre informačné toky v rámci business to administration a administration to administration.  

Konečný termín: 2010

 Vypracovať informačné štandardy zamerané na popis tovaru, zahŕňajúce regulačné požiadavky (kde budú vzaté v úvahu nebezpečné tovary, živé zvieratá,..) a technológie ako RFID.  

Konečný termín: 2009

 Vypracovať návrh e-maritime Konečný termín: 2009   

 
                             

V kontexte s akčným plánom pre ITS: Stanoviť rámcové opatrenia pre budovanie ITS aplikácii určených tiež pre nákladnú dopravu, dopravnú logistiku, zahŕňajúce sledovanie nebezpečných tovarov a živých zvierať, monitorovanie a digitálne mapy 

Konečný termín: 2009

 Stanoviť regulačné rámce pre štandardizáciu funkčných špecifikácii pri jednoduchých rozhraniach (palubných jednotiek) pre zaistenie a výmenu informácii pre business to administration a business to business.  

Konečný termín 2010

 Zvýšiť úsilie smerujúce k interoperabilite pri elektronických systémoch mýta a začlenení potrebných komponentov do jednoduchých rozhraní.  

Konečný termín: 2008

   

                 
2.2    Udržateľná kvalita a výkonnosť 

2.2.1        Neustála kontrola úzkych (problémových) miest

 V roku 2006 boli stakeholders (prevádzkovatelia dopravy) požiadaný o určenie problémových miest v oblasti prevádzky administratívy a týkajúce s infraštruktúry. Výsledkom bolo približne 500 miest (faktorov). Tento zoznam dáva po prvýkrát  celkový obraz špecifických prekážok ktoré spôsobujú problémy v logistike nákladnej dopravy v Európe. Predstavitelia priemyslu a verejnej správy stanovili hlavné body pre podniky z oblasti logistiky a pomohli analyzovať a navrhnúť riešenia na spracovanie úzkych miest.  

Nepretržitá práca na problémových miestach logistiky nákladnej dopravy a zvyšovanie práce na hľadaní praktických riešení týchto úzkych miest. Kdekoľvek to bude možné a potrebné použiť legislatívnu úpravu.  

Konečný termín: Priebežne. Prvé výsledky do roku 2008

       

2.2.2        Pracovníci z oblasti logistiky nákladnej dopravy a ich ďalšie vzdelávanie

 

V mnohých oblastiach logistiky nákladnej dopravy sú nedostatky s kvalifikovanými pracovníkmi. Preto EU bude zvažovať opatrenia na užšiu spoluprácu so sociálnymi partnermi pre zvýšenie atraktivity profesií z oblasti logistiky a zvýšenia cezhraničnej mobility pracovníkov. V tejto súvislosti by mohli byť využité nástroje kohéznej politiky ( Európske fondy sociálneho a regionálneho rozvoja) na odstránenie týchto nedostatkov, s cieľom pôsobiť na neustále vzdelávanie.

 

Vzdelanie poskytované dnes univerzitami a inými inštitúciami je dnes značne odlišné v rámci Európy. Snahou je zamerať sa na zlepšenie a zvýšenie kvalifikácie logistického personálu,  obzvlášť na zvyšovanie odbornosti v doprave a na podporu celoživotného vzdelávania. Nezávislé európske certifikáty pre logistiku nákladnej dopravy by pozitívne prispievali k jednotnosti a kvalite vzdelávania v Európe. Mali by zahŕňať všetky úrovne vedomosti, kde je to potrebné tak rozlišovať medzi špecifickými požiadavkami sektora alebo vytvoriť základný certifikát pre dodatočné špecializované vzdelávanie v samotnom sektore priemyslu. Vzájomne uznávanie certifikátov pre logistiku nákladnej dopravy a súvisiace oblasti (napr. skladovanie) môže uľahčiť mobilitu. V úvahu by mali byť vzaté existujúce štandardy vzdelávania.


Komisia vypracuje v spolupráci s európskými sociálnymi partnermi a inými zodpovednými zúčastnenými stranami zoznam minimálnych požiadaviek na kvalifikáciu a vzdelávanie podľa rozličných úrovní špecializácie, ktoré budú včlenené do systému a ktoré môžu zabezpečiť vzájomné uznávanie certifikátov.  

Konečný termín: 2009

 Komisia začne dialóg so sociálnymi partnermi, ktorého cieľom bude nájsť spôsoby ako zvýšiť atraktivitu zamestnaní v doprave a logistike a zvýšenie príležitostí pre cielené zásahy /v rámci kohéznej politiky) vedúce ku vzdelávaniu v logistike. Konečný termín: začiatok 2008, po tomto dátume pracovať priebežne

             

2.2.3        Zvyšovanie výkonnosti

 

Ukazovatele výkonnosti logistického reťazca nákladnej dopravy sú užitočné nástroje pre zlepšovanie kvality služieb. Môžu byť  tiež použité na meranie sociálnych dopadov a dopadov na životné prostredie. Momentálne existujú ukazovatele pre kombinovanú dopravu po železnici, pre leteckú dopravu a pre krátku námornú plavbu. Avšak zatiaľ neexistuje systém ukazovateľov výkonnosti naprieč všetkým druhom dopravy alebo v rámci logistiky nákladnej dopravy.


Vytvoriť v spolupráci so zúčastnenými stranami súbor všeobecných (spoločných, hlavných) ukazovateľov, ktoré lepšie by lepšie vyhovovali účelu meranie a archivovaniu údajov o výkonnosti (napr. udržateľnosť, výkonnosť, účinnosť,…) nákladnej dopravy v logistickom reťazci na podporu prechodu na efektívnejšie a čistejšie formy dopravy a všeobecne na zlepšenie výkonnosti logistiky. Komisia potom zváži ich začlenenie do predpisov pre prax alebo odporúčania. 

Konečný termín: do konca roka 2009

          

2.2.4        Štandardy intermodálnych terminálov

 

Efektívnosť (výkonnosť) intermodálnach terminálov, vrátane prístavov a letísk, je kritickou pre výkonnosť logistiky. Ich schopnosť rozlišovať výkonnosť benchmarkingom, berúc si podnet z iniciatívy vyššie uvedených ukazovateľov. Súbor spoločných európskych porovnávacích testov (statických i dynamických) by mal byť vytváraný napr. ďalšou špecifikáciou čiastkových úrovní. Porovnávanie testy ba mali byť vytvorené v úzkej spolupráci s priemyselnou oblasťou a mali by byť vhodne rozširované. V dôsledku rozličných charakteristík by mali byť stanovené odlišnosti medzi vnútrozemskými terminálmi, námornými prístavmi, letiskami a vnútrozemskými vodnými prístavmi.


Vypracovať spoločne s priemyselnou oblasťou súbor všeobecných porovnávacích testov (statických i dynamických) pre terminály. Začať od multimodálnych vnútrozemských terminálov a začleniť ich do predpisov pre prax alebo odporúčaní a informovať o nich.  

Konečný termín: 2010

 

  

       

2.2.5        Podpora najlepších návrhov

 

Multimodálna nákladná doprava je stále relatívne málo využívaná. Toto môže byť spôsobená nedostatočnými znalosťami výhod, integráciou medzi druhmi dopravy alebo dodatočnými nákladmi na prekládky. Tento problém môže byť riešený rozsiahlou iniciatívou v rámci ktorej sa budú zdieľať dobré skúsenosti z praxe, poskytovať praktická pomoc pri použitý sietí logistických inštitúcii a zvyšovať uplatnenie centier pre podporu krátkej námornej plavby do vnútrozemskej dopravnej logistiky.

     

Zvyšovanie úlohy Centier pre podporu krátkej námornej plavby a ich európskej siete a zapájanie do vnútrozemskej dopravnej logistiky 

Konečný termín: priebežne

 Vybudovanie spolupráce medzi logistickými inštitúciami a podpornými aktivitami priemyslu, výmena skúsenosti a propagácia úspešných skúseností z praxe.  

Konečný termín: 2010

        

           

2.2.6        Štatistické údaje

 

Je dostupné veľké množstvo štatistických informácii. Avšak to neposkytuje dostatočný obraz o európskom logistickom trhu. Zodpovedné ukazovatele a ich meranie je potrebné stanoviť tak aby sa zhodnotila situácia a jeho vývoj za časové obdobie. Súčasne by mala byť na minimum znížená s tým spojená administratívna záťaž.


Komisia spoločne s dotknutými stranami posúdi použiteľnosť (vhodnosť, dostupnosť) a určí požiadavky na údaje získané zo všetkých druhov dopravy použitých v rámci logistiky nákladnej dopravy a pripraví zlepšenia pre zber štatistických informácii. 

Konečný termín: 2009

         
2.3    Zjednodušenie dopravných reťazcov 

2.3.1        Zjednodušenie administratívnej záťaže

 

Logistický priemysel musí svoju činnosť vykonávať v súlade s regulačnými podmienkami stanovenými kompetentnými orgánmi.

 

Zjednodušenie a decentralizácia pri výmene informácii týkajúcich sa tovaru môže podstatne znížiť náklady spojené s regulačnými obmedzeniami, najmä ak sa použijú informačné a komunikačné technológie. Práve legislatíva upravujúca colné konania umožňuje medzi iným pre tovary z nečlenských krajín ich prepustenie do obehu v prístavoch alebo vpustený do tranzitného režimu pre colné odbavenie v mieste doručenia.    

 Práca by mohla byť postavená na podnety nasledujúcich návrhov komisie o rozhodnutí sa komunikovať cez počítač so zákazníkmi a obchodným oddelením 10. Toto zahŕňa systém informácií za predpokladu, že ekonomickí operátori budú ponúkať všetky informácie (jednotné okno – single window) a pre lepší efekt, budú kontrolovaní ich vedením v rovnakom čase a na rovnakom mieste. (jedno miesto na vybavenie všetkého). Komisia bude pracovať v európskom námornom dopravnom priestore bez bariér, kde obe  lodné cesty a náklady by boli spoľahlivo a bezpečne sledované, a tým sa zníži potreba na individuálnu kontrolu v prepravných operáciách medzi spoločenstvami prístavov. Toto by prispelo námornej preprave na krátke vzdialenosti k úplnému zisku z vnútroštátneho trhu. Zriadiť jednotné okno (jednoduchý prístup k veci) a jedno miesto na vybavenie všetkých administratívnych vecí vo všetkých programoch. Konečný dátum: V prevádzke do 2012 Vytvoriť legislatívne návrhy na zjednodušenie a uľahčenie námornej prepravy na krátke vzdialenosti v námornom dopravnom priestore bez bariér. Konečný dátum: 2008  2.3.2. Jednoduchý prepravný dokument Prepravný dokument si dnes vyžaduje sledovanie prepravy tovarov 11. Prepravné dokumenty sú obvykle špecifikované pre rôznosť dopravných spôsobov. Dokumenty multimodálnej prepravy existujú, ale nie sú v dostatočnej miere používané v elektronickej forme. Komisia bude, preto pracovať na vytvorení jednotného európskeho prepravného dokumentu, ktorý by mohol byť využitý vo všetkých spôsoboch prepravy, a tým by sa uľahčila multimodálna nákladná doprava a zdokonalil systém ponúk multimodálnych nákladných listov alebo multimodálny zoznam nákladov. To ponúka možnosti vytvoriť tento dokument dobrovoľne a poskytnúť ho v elektronickej podobe.V diskusii so zainteresovanými stranami, komisia bude skúmať detaily a zvyšovať význam vybudovania (založenia) jednotného prepravného dokumentu pre všetky prepravy tovarov bez ohľadu na spôsob. Komisia potom bude uvažovať nad tvorbou vhodného legislatívneho návrhu. Konečný dátum: 2009  2.3.3 Nevýhody Multimodálna preprava je sužovaná nákladmi, vyvolanými chýbajúcim jednotným, zmyselne finančným režimom. Práca vedená k vynájdeniu multimodálnej regulačnej štruktúre pre finančné záväzky sa rieši na globálnej úrovni (UNCITRAL), ale v prípade nedodržania rýchleho rastu, komisia začne prehodnocovať iné možnosti pre Európu: (1)       Právny zákon by mohol počítať so štandardnými finančnými klauzulami pre všetky prepravné operácie. Mohol by to byť núdzový bod zmluvy, znamenajúci, že ak už nič iné nie je dohodnuté medzi stranami dopravnej zmluvy, táto štandardná klauzula by sa toho týkala. Zmluvné strany by to mohli uviesť do dopravnej zmluvy. (2)       Medzere medzi existujúcimi medzinárodnými finančnými režimami by mohli byť adresované takou cestou, aby ich dosah zaistil logistickú reťaz pre tieto strany, ktoré sú v súčasnosti  založené na spôsobe finančných režimov.     Zdanenie (ohodnotenie) je potrebné pre zavedenie štandardných (núdzových) finančných klauzúl v rámci EU. Konečný dátum: prerokovanie do 2008, možný návrh v roku 2009  Zdanenie je potrebné pre právnu dohodu na úplné rozvinutie dosahu existujúcich medzinárodných finančných režimov naprieč celou multimodálnou logistickou reťazou. Konečný dátum: prerokovanie do 2009, možný návrh v roku 2010 2.3.4 Bezpečnosť Bezpečnosť súvisí so zabezpečením a prevenciou proti kriminalite, banditstvu a protizákonným úmyselným činnostiam, ako je napr. terorizmus. Čoraz viac sa bezpečnosť stáva skutočnou súčasťou logistickej kvality a konkurenčného správania. Keďže existujú obavy v náhradnej sieti bezpečnosti pre vonkajší trh, zákaznícky kód 12 bol upravený a koncepciu uviedli schválené hospodárske subjekty, taktiež určili minimálne podmienky bezpečnosti a ochrany od roku 2008. Rovnováha medzi bezpečnostnými postupmi speje k naplneniu najvyšších požiadaviek a voľného obchodného toku. Napríklad, celkové zvýšenie hodnoty všetkých porúch, 100%  obalové kontrolovanie obchodných tokov by malo byť opatrné pred spravením rozhodnutia. Automatické technológie môžu byť použité bez odkladne. Štandardizácia a najlepšie metódy môžu byť použité na zminimalizovanie účinkov bezpečnostných podmienok v obchodnom toku. Preskúmanie námornej legislatívy a bezpečnosti v prístave zaistí možnosť potrebného prístupu do prístavu a preskúmať rast európskeho modelu pre multi zámer na získanie mocných stránok. Začali sa rozvíjať európske normy, v jednej úrovni s už existujúcou legislatívou, medzinárodnými tradíciami a medzinárodnými štandardmi, za účelom uľahčenia bezpečnej integrácie dopravných spôsobov v logistickom reťazci. V súvislosti s prácou na smerniciach a minimálnych noriem pre námorné záležitosti a záležitosti týkajúce sa bezpečnosti prístavov, sa zjednodušuje prístup do prístavu. Konečný dátum: 2008    2.4. Objemy dopravného prostriedku a normy nákladu I keď Európske legislatívne súbory celkových limitov pre objemy a váhy dopravného prostriedku v medzinárodnej cestnej doprave a pre objemy v národnej doprave necháva istý náskok na manipuláciu v členských štátoch, spôsobuje to nestálosť pre prevádzkovateľa a presadzovanie je veľmi zložité. V rovnakom čase technologický rozvoj a požiadavky na zmeny v doprave viedli k vzniku otázky súčasných štandardov. Pokiaľ tam môže byť príležitosť na prehodnotenie súčasnej európskej legislatívy, je nevyhnutné zvážiť úpravy súčasných limitov, ktoré môžu mať dopad na cestnú bezpečnosť, energetickú účinnosť, vypúšťanie CO2, škodlivé emisie, cestnú infraštruktúru a intermodálne cestné operácie, vrátane kombinovanej dopravy. Možná alternatíva si vyžaduje prísne kritéria pre vozidlá, ich vybavenie a vodičov a mali by byť taktiež stanovené obmedzenia týkajúce sa cestného výberu. V nariadení na uľahčenie preloženia nákladu medzi spôsobmi a odrážajúcimi sa technologickými rozvojmi, by sa mala doplniť smernica intermodálnych nákladových jednotiek 14, pre nárast konkurencieschopnosti v intermodálnej nákladnej doprave. Návrh sa usiluje znížiť sporné ceny v manipulačných operáciách medzi určitými spôsobmi štandardných manipulačných charakteristík intermodálnych nákladných jednotiek a zlepšením cestnej bezpečnosti, zavedením pravidelných prehliadok všetkých jednotiek. Príkaz vybudovania nových noriem pre nakladanie jednotiek, ktorý môže byť použitý, oproti dopravným spôsobom, by mal byť v samostatných bodoch EU noriem. Štúdia alternatív na úpravu noriem pre váhy a rozmery dopravných prostriedkov a koniec koncov na zvýšenie hodnoty  modernizovania smernice 96/53/EC. Konečný dátum: 2008 Aktualizovanie návrhu Intermodálnych nákladných jednotiek z roku 2003 na technický rozvoj. Konečný dátum: 2007  Zriadenie príkazu na štandardizovanie optimálnej Európskej intermodálnej nákladnej jednotky, ktorý sa môže využívať  vo všetkých pozemných spôsoboch. Konečný dátum: 2007 Preskúšanie znášanlivosti nákladných jednotiek využívaných v leteckej doprave a ostatných spôsoboch a ak bude priaznivé, vytvoriť návrhy. Konečný dátum: 2010    2.5. „Zelené“ cestné koridory pre nákladnú dopravu Koncepcia cestných koridorov je označovaná nahromadením nákladnej dopravy medzi hlavnými strediskami a pomerne dlhými časovými vzdialenosťami v doprave. Podľa týchto koridorov sa bude priemysel spoliehať na modálnosť a pokročilú technológiu v nariadení na prispôsobivé stúpanie dopravného objemu, až do podporovania ekonomickej udržateľnosti a životnej výkonnosti. Zelené cestné koridory budú odzrkadľovať jednotnú cestnú koncepciu, kde navzájom námorná preprava na krátke vzdialenosti, železnica, vnútrozemská vodná cesta a cesta, umožnia výber ekologickej dopravy. Budú vybavené dostatočným zariadením na preloženia nákladu na strategických miestach ( ako napr. námorné prístavy, prístavy vo vnútrozemí, zaraďovacie nádražia a ostatné dôležité logistické stanice a montáže) a spočiatku budú tieto miesta zásobované bio-pohonnými látkami a neskôr aj inými druhmi zeleného pohonu. Zelené koridory by sa mohli využiť na skúšku s ekologicky, inovačnými dopravnými jednotkami a s modernými ITS aplikáciami. Množstvo iniciatív prichádza spoločne na podporu tohto plánu, vrátane železničnej siete orientovanej na nákladnú dopravu, diaľníc na mori a NAIADES (integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu). Zisk by mal byť braný možnosťou ponuky smerníc TEN-T na rozvoj a integráciu multimodálnych dopravných reťazcov. Jasný a nediskriminačný prístup ku koridorom a možnostiam preloženia nákladov je podmienkou pre modálnosť a potreby zaslania. Obmedzenia prístupu na trh záverečných projektov, okrem iného, v prístavoch a zaraďovacích nádražiach, môžu mať dopad na zákazníkov týchto zariadení. Otvorený a nediskriminačný prístup operátorov a zákazníkov týchto zariadení by mohol byť zaistený v súlade s pravidlami Paktu.Definovanie zelených cestných koridorov a zriadenie modelu medzi predstaviteľmi a operátormi nákladných cestných logistík za účelom rozpoznať zlepšenie zaistenej dostatočnej infraštruktúry pre  udržateľný rozvoj dopravy. Konečný dátum: 2008 Posilnenie zelených koridorov v TEN-T a v prioritách Marca Pola. Konečný dátum: 2010 Rozvoj železničnej siete orientovanej na nákladnú dopravu. Konečný dátum: Návrh do 2008. Štruktúra koridoru do 2012. Podpora založenia a pochopenia diaľnic na mori, a okrem iného, lepšia koordinácia rôznych finančných zdrojov. Konečný dátum: 2008 Zavedenie programu NAIADES pre vnútrozemskú vodnú dopravu. Konečný dátum: úplné zavedenie do roku 2013  2.6 Logistika nákladnej dopravy v mestách 

Logistika nákladnej dopravy má v rámci miest podstatný význam. Distribúcia v mestských aglomeráciách vyžaduje účinné prepojenie medzi prepravami veľkých zásielok na dlhé vzdialenosti a distribúcie konečnému zákazníkovi na krátke vzdialenosti. Navyše proces distribúcie medzi výrobným centrom a zákazníkom vo vnútri mesta musí byť efektívny a s čo najmenšími dopadmi na životné prostredie.

 

Holistický pohľad by mal pokrývať nákladnú dopravu a vziať v úvahu stanovisko územného plánovania, životné prostredie a riadenie dopravy a popri tom aj množstvo iných činiteľov. Pre pomoc nákladnej a osobnej dopravy by jej riadenie malo byť pevnou súčasťou mestského plánovania a ponúkať príležitosti pre použitie inovatívnych riešení založených na informačných a komunikačných technológiách.


Komisia podporí výmenu skúseností z ukážkových mestských oblastí za účelom pomoci pri zavádzaní súboru opatrení, najlepších riešení, ukazovateľov alebo štandardov pre logistiku v mestskej doprave, vrátane doručovania nákladov a doručovacích vozidiel.  

Konečný termín: Akčný plán pre mestskú dopravu do 2008

 Vypracovať odporúčania pre všeobecne používané kritéria alebo ukazovatele výkonnosti na meranie efektívnosti a udržateľnosti prepravy a terminály a všeobecnejšie pre logistiku a plánovanie v mestskej doprave 

Konečný termín: 2011

 Posilnenie nákladnej dopravy v CIVITAS, smerujúce k lepšej koordinácii alebo integrácie medzi osobnou a nákladnou dopravou, medzi medzimestskou (na dlhé vzdialenosti) dopravou a logistikou mestskej dopravy. Toto môže viesť ku jednotnej CIVITAS nákladnej doprave 

Konečný termín: 2010

                      
3.          Výhľady do budúcnosti 

Vyššie popísané aktivity sú vytvorené s cieľom pomôcť v oblasti logistiky nákladnej dopravy a majú viesť byť účinné z dlhodobého hľadiska zamerať pozornosť na otázky týkajúce sa kongescii, znečistenia, emisii CO2 a závislosti na fosílnych palivách ktorá – ak nebude riešená – by mohla predstavovať riziko pre jej efektivitu. Tieto aktivity musia byť vykonávané s dôrazom na dlhodobé hľadisko,  podnikané spoločne s členskými štátmi za účelom zavedenia všeobecných zásad pre investície do budúcich nákladných dopravných systémov.

 Európska komisia podá v roku 2010 správu o pokrokoch vykonaných pri zavádzaní akčného plánu. Táto správa zároveň poskytne príležitosť pre to, aby bolo rozhodnuté či budú potrebné ďalšie aktivity vo vyššie popísaných oblastiach a rozvíjanie európskej politiky v oblasti logistiky nákladnej dopravy v súlade s ekonomickým kontextom a trendmi technologickej oblasti.       

zlzmain No Comments

Nové produkty poistenia

Poisťovňa UNION pripravila pre zasielateľov nové produkty, uvedené ďalej. V prípade záujmu budú tieto produkty predstavené záujemcom v rámci zasadnutia sekcie poisťovania v prvom štvrťroku 2006. Presný dátum bude členom včas oznámený.

GARANČNÉ POISTENIE

1. Čo je kryté garančným poistením?
Garančným poistením je kryté porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z obchodnej zmluvy medzi naším poisteným a jeho obchodným partnerom.
Zmluvná povinnosť je pre každý druh bondu iná.

2. Čo je hlavnou výhodou garančného poistenia?
Výhodou je skutočnosť, že klient nemusí viazať peňažné prostriedky v prospech svojho obchodného partnera, pokiaľ jeho obchodný partner požaduje kauciu na krytie rizika z obchodného vzťahu. Kauciu je nahradená poistením, poistený platí len poistné a neviaže peňažné prostriedky.

3. Aké bondy poznáme a čo je nimi kryté?
Bid Bond – kryje porušenie povinnosti účastníka súťaže na dodávku tovaru, prác alebo služieb podpísať zmluvu na dodávku tovaru (prác alebo služieb) v prípade, že sa stal víťazom tendra.
Performance Bond – kryje porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z obchodnej zmluvy dodať tovar, práce alebo služby v množstve, lehote a kvalite, ku ktorej sa poistený (dodávateľ) zaviazal v obchodnej zmluve a ktoré sú vymenované v poistnej zmluve Maintenance Bond – kryje porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá dodávateľa podľa obchodnej zmluvy vyplýva zo záručnej doby po ukončení dodávky tovaru, prác alebo služieb.
Retention Bond – kryje porušenie takej zmluvnej povinnosti poisteného (uvedenej v poistnej zmluve), ktoré by malo za následok nevyplatenie časti peňažného plnenia poistenému zo strany oprávneného podľa obchodnej zmluvy.
Bond pre diaľničnú kartu – kryje porušenie povinnosti držiteľa diaľničnej karty uhradiť ČESMAD-u (resp. inému subjektu, ktorý vydáva alebo sprostredkúva čerpacie karty, resp. karty pre prejazd diaľničnými úsekmi) faktúru za vyčerpané služby prostredníctvom diaľničnej karty

4. Na aké druhy bondov sa Union orientuje prednostne?
Bid Bondy, Bondy pre diaľničné karty (ČESMAD), v menšom rozsahu Performance Bondy.

5. Čo musí predložiť žiadateľ o garančné poistenie?
a) Vyplnený dotazník (buď pre žiadateľa o garančné poistenie, alebo pre žiadateľa o poistenie diaľničných kariet
b) Výpis z obchodného (životnostenského) registra
c) Obchodná zmluva, na ktorú sa bude poistenie vzťahovať
d) Súvaha a výkaz ziskov a strát (Výkaz o majetku a záväzkoch, Výkaz o príjmoch a výdavkoch) – platí pre poistnú sumu väčšiu ako 2 mil. Sk
e) Znenie bondu v prípadne špeciálnej požiadavky obchodného partnera

6. Aká je sadzba poistného
Sadzba poistného sa stanovuje individuálne, je to spravidla 3,5-4% z poistnej sumy

7. Od akej poistnej sumy požadujeme protiručenie?
Protiručenie požadujeme od poistnej sumy nad 2 mil. Sk, pričom za jednu poistnú sumu sa považuje súčet poistných súm z viacerých poistných zmlúv o garančnom poistení uzatvorených s tým istým poisteným, resp. súčet poistných súm zo zmlúv s rôznymi poistenými, pokiaľ konateľ/spoločník/štatutár, alebo niektorý z nich je totožný vo viacerých poistených firmách

8. Čím je možné protiručiť?
Dá sa protiručiť:
– vinkuláciou peňažných prostriedkov (výška vinkulácie je uvedená v tabuľke protiručenia v obežníku S 34-117)
– záložným právom na nehnuteľnosť
Výška protiručenia formou vinkulácie peňažných prostriedkov je upravená v platnom manuáli (S 34-117)

9. Akú najvyššiu poistnú sumu je možné dojednať v garančnom poistení?
V súčasnoti je to 5 mil. Sk.

10. Od akej poistnej sumy sa garančné poistenie dojednáva spolu s poistením majetku/zodpovednosti?
Od sumy väčšej ako 2 mil. Sk sa garančné poistenie dojednáva spolu s poistením majetku a/alebo zodpovednosti, akceptuje sa aj poistenie zodpovednosti dopravcu (pri poistení diaľničných kariet).

1. Poistné plnenie je regresovateľné pri garančnom poistení? Ak áno, prečo?
Poistné plnenie je však regresovateľné, pretože poistenie síce kryje porušenie povinnosti poisteného voči jeho obchodnému partnerovi, ale nezbavuje ho samotnej povinnosti, t.j. Union vyplatí oprávnenému poistné plnenie, ale následne vymáha príslušnú sumu od poisteného.

Garančné poistenie – VÝHODY

– bond je ekvivalentom viazaných peňažných prostriedkov na účte, čo pri podnikaní uvoľní klientovi peňažné prostriedky a vylepší cash flow
– v prípade nesplnenia si zmluvnej povinnosti poisteným Union uhradí v zmysle bondu sumu rovnajúcu sa vzniknutej škode (resp. dohodnutú sumu) oprávnenému do 15 dní na jeho prvé požiadanie
– Union požaduje protiručenie až pri vyšších poistných sumách (od 2 mil. Sk)

Poistenie diaľničných kariet ČESMAD

Výhoda týchto kariet spočíva v tom, že:
– vodiči nemusia mať pri sebe hotovosť na úhradu poplatkov za mýto
– dopravca získa zľavu z mýtneho
– prostredníctvom platobných kariet je možné žiadať vrátanie DPH
Združenie ČESMAD však požaduje od dopravcov, ktorí využívajú diaľničné karty hotovostné záruky vo výške priemerného dvojmesačného obratu (pre nečlenov Združenia trojmesačného obratu). Poistením diaľničných kariet dopravca nezaťažuje cash-flow svojej spoločnosti viazaním finančných prostriedkov – záruk na účte ČESMADu.

Poistenie platobných (tankovacích) kariet

Poistenie platobných (tankovacích) kariet v súčasnosti akceptujú poskytovatelia:
OMV-Slovensko, s.r.o
CCS Slovenská spoločnosť pre platobné karty s.r.o.

Poistenie je ekvivalentom
a) peňažných prostriedkov vinkulovaných na účte držiteľa karty, alebo poskytovateľa karty. Tým, že klient nemusí viazať penažné prostriedky, vylepšuje si cash-flow
b) bankovej záruky. Uzatvorenie poistnej zmluvy o poistení platobných (tankovacích) kariet je rýchle a proces jednoduchší ako pri vybavovaní bankovej záruky

 

GS

Aktualizované dĹ?ňa: 24.01.2006 13:00:12

zlzmain No Comments

Fytosanitárny certifikát

Indické ministerstvo poľnohospodárstva vydalo výnos regulujúci import drevených obalov. Pravidlo je účinné od 01.04.2004.
Podľa tohto pravidla každá zásielka importovaná do Indie letecky alebo námorne potrebuje Fytosanitárny certifikát (certifikát vydaný v predpísanej forme podľa medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín) z krajiny pôvodu, ak výrobok bol zabalený do materiálu rastlinného pôvodu používaného pre balenie vrátane sena, slamy, drevených hoblín, drevených triesok, pilín, dreveného odpadu, drevených paliet, drevených kontajnerov atď.
Ďalšie informácie uvádzame v pôvodnom znení.

Indian Government Wood Packaging Import Restrictions
The Government of India, Department of Agriculture and Cooperation, Ministry of Agriculture has notified the following Order for the purpose of prohibiting and regulating the Import into India of agricultural articles with effect from 01st Apr 2004.
The new rule will be effective 1st day of April 2004 The Order may be called Plant Quarantine (Regulation of Import into India)Order 2003.
“All consignments being imported into India by air and sea require a phytosanitory certificate from the country of origin if articles have been packed with packaging materials. This is mandatory. ”
(i) “Packing material”means any kind of material of plant origin used for packing which include hay, straw, wood shavings, wood chips, saw dust, wood waste, wooden pallets, dunnage mats, wooden packages, coir pith, peat or sphagnum moss etc.
Definition of the Sub Clause 22.
No article packed with packaging materials shall be released by the proper officers of customs unless the consignment is accompanied by a phytosanitory certificate in respect of said packing material.
Provided that if no phytosanitory certificate is furnished in respect of said packaging material, the proper officer of customs shall grant out of charge only after clearance is obtained from local plant quarantine authorities, who shall grant clearance from the quarantine angle and may, if deemed fit, subject the said packaging material to treatment at the expense of the importer.
Provided further nothing contained in this clause shall be applicable to packaging materials in respect of bonafide passenger containing goods other than plants and plant products.
If the Phytosanitory certificate does not accompany the shipment penalty is to be paid to Customs. The procedure for obtaining permission and clearance from Customs / Local quarantine authorities is extremely expensive, cumbersome and lengthy.
Besides shipments / consignments will accrue demurrage / detention which will all be at the cost of the Shipper/importer.
It is also not guaranteed that Express will be successful in obtaining the necessary permission and documents on arrival. It is purely at the discretion of the Government of India.
Definitions – In this Order, unless the context otherwise requires.
(ii) “Additional declaration”means a statement that is required by an importing country to be entered in a phytosanitary certificate and which provides specific additional information pertinent to phytosanitary condition of a consignment;
(iii) “consignment”means a quantity of seeds, plants and plant products or any regulated article consigned from one party to other at any one time shipment and covered by a phytosanitary certificate, bill of entry of customs, shipping/airway bill or invoice;
(iv) “Packing material”means any kind of material of plant origin used for packing which include hay, straw, wood shavings, wood chips, saw dust, wood waste, wooden pallets, dunnage mats, wooden packages, coir pith, peat or sphagnum moss etc. (v) “Phytosanitary certificate”means a certificate issued in the model format prescribed under the International Plant protection Convention of the Food & Agricultural Organization and issued by an authorized officer at the country of origin of consignment or re-export;
(vi) “Timber”means a form of dead wood, log and lumber cut from plants, with or without bark or sawn and sized, which is used for manufacturing veneer, plywood, particle or chip board and making building, furniture, packages, pallets, sports goods and handicrafts;
General Conditions for Import
3. Permits for Import of plants, plant products etc.
1) No consignment of plants and plant products and other regulated articles (hereinafter referred to as “consignments”) shall be imported into India without a valid permit issued under this Order.
2) No categories of plant materials in respect of the plant species or variety mentioned in schedule IV shall be allowed to imported into India from countries mentioned against each in column (4) of the said Schedule.
3) Every application for a permit under this clause shall be made at least one month in advance to the Issuing Authority for imports of plants and plant products for consumption and processing.
Permit for Import of Timber
(1) No consignment of timber shall be permitted import unless the following conditions and requirements are met with, namely:-
(a) The Timber shall be stripped of its bark, either be squared or rounded and accompanied by an official statement that the wood has been appropriately fumigated / treated and such treatment shall be endorsed in the phytosanitary certificate issued at the country of origin or re-export, as the case may be;
For more information on the above issue, kindly visit
http://www.plantquarantineindia.org/

Ing. Michalička

Aktualizované dňa: 16.04.2004 16:25:39

zlzmain No Comments

Schéma rozvoja kombinovanej dopravy

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zverejnilo návrh schémy rozvoja kombinovanej dopravy na www.vlada.gov.sk/materialy .
Jej cieľom je poskytnutie pomoci na realizáciu projektov zameraných na rozvoj KD.
Podľa navrhnutého dokumentu je možné získať pomocna – projekty KD a iné projekty

FORMA POMOCI
Pomoc podľa tejto schémy sa realizuje formou:
1. Nenávratného finančného príspevku (ďalej len „príspevok“) – vo forme úhrady úrokov alebo časti úrokov z investičného úveru poskytnutého príjemcovi pomoci na realizáciu oprávneného projektu alebo
2. Bankovej záruky na istinu poskytnutého investičného úveru alebo investičnú časť investično-prevádzkového úveru.
3. Pomoc možno realizovať oboma formami súčasne za predpokladu dodržania ustanovení článku K. Kumulácia štátnej pomoci.

PROJEKTY KOMBINOVANEJ DOPRAVY
1. Príjemcovia pomoci
Príjemcami pomoci môžu byť fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle § 2(2) Obchodného zákonníka, prioritne malý a stredný podnikatelia.
Pomoc je možné poskytnúť na:

a) Investičnú pomoc do infraštruktúry – na rekonštrukciu a modernizáciu terminálov kombinovanej dopravy s podmienkou zachovania záruky obchodnej neutrality;

b) Investičnú pomoc na nákup pevných a pohyblivých zariadení potrebných
na prekládku nákladových jednotiek kombinovanej dopravy v termináloch (koľajové žeriavy a manipulačné vozidlá na pneumatikách);

c) Investičnú pomoc na nákup zariadení určených výlučne pre kombinovanú dopravu, a to:
nákladových jednotiek kombinovanej dopravy (kontajnery a výmenné nadstavby na cestné vozidlá), ktoré zodpovedajú normám ISO a CEN alebo
cestných nosičov na prepravu kontajnerov a výmenných nadstavieb, ktoré sa používajú výlučne v kombinovanej doprave.

Žiadateľ o pomoc musí:
– podať písomnú žiadost o poskytnutie pomoci pred začatím realizácie projektu.
– disponovať vlastnými stabilnými a dostatočnými finančnými zdrojmi, ktoré zabezpečia dofinancovanie celého projektu. Podiel príjemcu na obstaraní majetku musí byť najmenej 25 %.
– písomný záväzok príjemcu pomoci využívať takto obstaraný majetok najmenej počas piatich rokov.
Poskytnutie pomoci je možné iba pre zariadenia kombinovanej dopravy s výnimkou zariadení námornej dopravy.

INÉ PROJEKTY

Pomoc je možné poskytnúť na

– investičnú pomoc na nákup špeciálnych železničných vozňov určených výlučne
na kombinovanú dopravu;

-Investičnú pomoc na nákup systémov informačných technológií
pre potreby kombinovanej dopravy – programov EDI/EDIFACT a CESAR.

MECHANIZMUS POSKYTOVANIA POMOCI

1. Poskytnutie pomoci žiadateľ žiada písomne u poskytovateľa.

2. Formulár žiadosti o poskytnutie pomoci formou príspevku alebo bankovej záruky vrátane zoznamu povinne predkladaných príloh je k dispozícii u poskytovateľa a uverejnený na jeho webovej stránke.

3. Žiadateľ je povinný vyplniť žiadosť o poskytnutie pomoci vo všetkých bodoch presne a úplne. Podpísaním žiadosti žiadateľ akceptuje podmienky schémy a súčasne potvrdzuje správnosť a úplnosť údajov.

4. Akceptovateľná je žiadosť spracovaná len na predpísaných formulároch, vyplnených elektronicky, prípadne písacím strojom.

5. Súčasťou žiadosti je projekt, ktorý je žiadateľ povinný spracovať vo všetkých bodoch podľa záväznej predlohy

6. Vyplnenú žiadosť, potvrdenú pečiatkou a podpisom štatutárnych zástupcov, s projektom a požadovanými prílohami odošle žiadateľ poskytovateľovi.

7. Poskytovateľ zabezpečuje registráciu prevzatých žiadostí a projektov a kontroluje úplnosť
a správnosť formálnych náležitostí žiadostí a projektov.

8. V prípade, že žiadosť s priloženými dokladmi nemá potrebné náležitosti, bezodkladne vyzve žiadateľa na ich doplnenie.

9. Poskytovateľ po kontrole úplnosti a správnosti žiadosti, projektu a požadovaných príloh, po komplexnom vyhodnotení podnikateľského zámeru vrátane posúdenia bonity žiadateľa o pomoc zistenej SZRB, a. s. a kvantifikácií rizík, predloží tieto žiadosti
s vypracovaným posudzovacím protokolom na rokovanie Spoločnému poradnému orgánu, ktorý rozhoduje o poskytnutí pomoci a jej výške podľa schémy. Poskytovateľ si môže
na náklady žiadateľa vyžiadať expertný, prípadne znalecký posudok na posúdenie efektívnosti projektu.

10. Konečným termínom na prijatie žiadostí spolu s podkladmi na rokovanie Spoločného poradného orgánu je vždy siedmy deň pred termínom jeho rokovania. Spoločný poradný orgán zasadá obvykle raz za tri mesiace.

11. Žiadateľ je oprávnený stiahnuť svoju žiadosť kedykoľvek do vydania rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Stiahnutie žiadosti je možné iba v písomnej forme, s uvedením dôvodu.

12. Hodnotenie projektov a ich výber na poskytnutie pomoci, rozhodnutie o priznaní a výške pomoci je v pôsobnosti Spoločného poradného orgánu, ktorý sa skladá zo zástupcov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a zástupcov SZRB, a.s. a prizvaných expertov.

13. Spoločný poradný orgán pri výbere a schvaľovaní projektov na poskytnutie pomoci berie do úvahy výsledok marketingového prieskumu dopravného trhu a garanciu doloženia dostatočnej tovarovej záťaže pre kombinovanú dopravu zmluvami o budúcich zmluvách s prepravcami (najmenej na päť rokov zvoz a rozvoz nákladových jednotiek kombinovanej dopravy do 150 km od terminálu kombinovanej dopravy a prepravy cestných súprav v systéme RoLa).

14. Pri stanovovaní maximálnej intenzity pomoci pre projekty kombinovanej dopravy prihliada Spoločný poradný orgán pri výbere a schvaľovaní projektov taktiež na kritériá uvedené v článku H. bod 4 maximálna intenzita pomoci.

15. Spoločný poradný orgán je schopný uznášať sa ak je prítomná dvojtretinová časť jeho členov. Rozhoduje vo forme rozhodnutia o poskytnutí a výške pomoci, na prijatie ktorého je potrebný súhlas nadpolovičnej časti prítomných členov. Zo zasadnutia Spoločného poradného orgánu sa vyhotovuje zápis.

16. O rozhodnutí Spoločného poradného orgánu informuje poskytovateľ písomne žiadateľa
do siedmich dní od svojho zasadnutia

17. Podrobnejšie vymedzenie právomoci a zodpovednosti Spoločného poradného orgánu upraví Štatút Spoločného poradného orgánu, ktorý zverejní poskytovateľ pomoci na svojej webovej stránke v lehote do 15 dní po nadobudnutí účinnosti tejto schémy.

18. Kladné rozhodnutie o žiadosti sa v prípade podnikateľského zámeru s potrebou prepravných povolení na realizáciu medzinárodnej kombinovanej dopravy podmieňuje dokladovaním garancie Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR o ich zabezpečení v zmysle zákona NR SR č. 340/2000 Z. z. § 23(3) o cestnej doprave. V prípade záporného rozhodnutia o žiadosti uvedie poskytovateľ dôvody zamietnutia žiadosti.

19. V prípade priznania pomoci vo forme príspevku uzatvorí SZRB, a. s. so žiadateľom Zmluvu o poskytnutí pomoci] vo forme príspevku na úhradu úrokov alebo časti úrokov z úveru. Podklady na uzatvorenie zmluvy pripraví SZRB, a. s. do 30 dní od rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Záväzky vyplývajúce zo zmluvy nadobudnú platnosť dňom
jej podpísania SZRB, a. s.

20. Pri poskytnutí pomoci vo forme bankovej záruky na istinu poskytnutého investičného úveru alebo investičnú časť investično-prevádzkového úveru dochádza k poskytnutiu pomoci podpísaním záručnej listiny so SZRB a. s. a pomoc nadobúda účinnosť dňom prvého čerpania úveru.

21. SZRB, a. s. poskytne pomoc poukázaním finančných prostriedkov do 30 dní po splnení podmienok schémy. Zverejnenie informácií o poskytnutí pomoci zabezpečí poskytovateľ
aj prostredníctvom svojej webovej stránky do 15 dní od vydania rozhodnutia o poskytnutí a výške pomoci.

22. Pomoc môže žiadateľ použiť len na ten účel, na ktorý bola schválená.

23. Na poskytnutie pomoci nie je právny nárok.

Ing. Michalička

Aktualizované dňa: 25.02.2004 17:40:30